Zelená Karpatská turistika

Na bicykli za históriou Vihorlatu

Pohorie Vihorlat, to sú najmä skalné bralá sopečného pôvodu, jazerá a močariská a tiež bukové pralesy zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO. K obrazu Vihorlatských vrchov však neoddeliteľne patria aj úzkokoľajky, ktoré nimi brázdili v 20. storočí. Z desiatich samostatných železničných dráh sa dodnes nezachovala žiadna. Do roku 1950, po veľkej hospodárskej kríze a rozvoji nákladnej automobilovej dopravy, predtým rozsiahla sieť úzkokoľajok prakticky zanikla. Dve, ktoré brázdili severné svahy Vihorlatských vrchov, našli nové využitie ako cyklotrasy. Obe sú náročné, vhodné len pre horské bicykle.

Cyklotrasa „Po stakčínskej úzkokoľajke“

(číslo 5891, zelená značka, 9 km)
Miestna pešia trasa Stakčín–Barankov most (modrá značka, 2 km)

Obec Stakčín bola už v minulosti významným kultúrnym a hospodárskym centrom, čo dokumentujú mnohé zachovalé historické objekty. Viaceré vojnové cintoríny a pamätníky pripomínajú, že bola aj dejiskom bojov 1. a 2. svetovej vojny. V rokoch 1913–1926 bola v dĺžke takmer 20 km vybudovaná úzkokoľajová železničná trať Stakčín–Strihovce, z ktorej sa dodnes zachovalo viacero zaujímavých technických diel. Pozornosť si zaslúži najmä sústava mostov z roku 1913 pri Stakčíne a najdlhší vihorlatský kamenný priepust z roku 1917 v lokalite Šponáreň.

Trasa je na úseku Stakčín–Šponáreň (9 km) značená zelenou cykloznačkou. Na niektorých miestach je priechodná len brodom cez potok. Z dôvodu náročného stúpania ju odporúčame absolvovať opačným smerom od Šponárne po Stakčín. Na Šponáreň sa dostanete aj Karpatskou cyklistickou cestou (číslo 016, červená značka) z oboch smerov – od Sniny cez Rekreačnú oblasť Sninské rybníky alebo od ukrajinskej hranice cez Strihovce, kde trať v minulosti končila. Od Astronomického observatória a planetária na Kolonickom sedle sa na Šponáreň dostanete Cyklochodníkom malých planét (číslo 8912, žltá značka).

Cyklotrasa„Po sninskej úzkokoľajke“

(číslo 5884, zelená značka, 12 km, s odbočkami 16,5 km)

Úzkokoľajová lesná dráha Snina−Vihorlat, v minulosti známa pod skratkou S. U. L. D., bola vybudovaná v rokoch 1913–1928 v celkovej dĺžke 26,3 km. Začínala v Snine na párnej píle v blízkosti vojnového epidemického cintorína, viedla dolinou Tarnovského potoka a končila nad Zemplínskymi Hámrami. Druhá vetva pôvodnej trate viedla po Konské. V roku 1926 bola trať z Konského predĺžená pod Sninský kameň ponad Valaškovce až k Vihorlatu. Aby sa tam úzkokoľajka dostala, bola na Konskom vybudovaná výhybňa s technicky nezvyčajným úvraťovým systémom v tvare slučky, na ktorej sa rušeň so súpravou vozňov otáčal a pokračoval vyššie do vihorlatských hlbokých lesov.

Pôvodný úsek trate zo Sniny až po odbočku Barnová pod kameňolom Zemplínske Hámre (7 km) je vyznačený zelenou cykloznačkou. Cyklotrasa vedie od lokality Biele kamene pod kameňolom spevnenou kamenistou cestou, stade pokračuje zokruhovaním po asfaltovej ceste cez obec Zemplínske Hámre, v minulosti známej manufaktúrnou železiarskou výrobou. Cyklotrasa končí v Snine, kde odporúčame absolvovať mestský cyklochodník „Za históriou Sniny“ (číslo 8905, žltá značka).

Odbočka niekdajšej sninskej úzkokoľajky na Konské viedla v minulosti od rázcestia Lúky nad Zemplínskymi Hámrami. Dnes je tento úsek značený od Lúk k rázcestiu „U umretého“ žltou spojkou (8904), odtiaľ po Konské červenou Karpatskou cyklistickou cestou. Na Konské sa môžete dostať aj žltou spojkou (8903) od rázcestia Biele kamene cez Čierťaže k rázcestiu „U Umretého“.

Posledný úsek bývalej úzkokoľajky od Konského po Zvorík, ktorý patrí k najkrajším a najzachovalejším, sa nachádza vo vojenskom obvode Valaškovce a nie je dostupný cyklotrasou. Bicyklom môžete z Konského pokračovať ďalej po červenej cykloznačke kamenistou cestou až k trati niekdajšej stakčínskej úzkokoľajky, alebo sa môžete vrátiť do Rekreačnej oblasti Sninské rybníky, či urobiť okruh cez Zemplínske Hámre do Sniny.

Miestna pešia trasa Sninské rybníky–vojnový cintorín Giglovo

(zelená značka, 3km)

V roku 1914 bolo okolie Sniny dejiskom bojov 1. svetovej vojny. Bojové operácie rakúsko-uhorskej a ruskej armády známe ako tzv. Kornilov prielom, pripomína časť pôvodných vojnových zákopov a vojnový cintorín na vrchole Giglovo v nadmorskej výške 335 m. V desiatich hroboch je tu pochovaných približne 200 vojakov oboch armád. Miestna pešia trasa k cintorínu Giglovo začína pred budovou turistického informačného centra na centrálnom parkovisku v Rekreačnej oblasti Sninské rybníky.

Zanechať komentár




Karpatské centrum zelenej turistiky

  • Snina
    Študentská 1446/9,
    069 01 Snina, Slovensko
    tel.: +421 917 425 648
    info@gotocarpathia.sk
  • Usztrzyki Dolne
    ul. Rynek 14,
    38-700 Ustrzyki Dolne, Polska
    tel.: +48 13 469 72 97
    tel./fax: +48 13 469 62 90
    biuro@fundacja.bieszczady.pl