Zelená Karpatská turistika

Ekomúzeum “Chodníkom pašerákov”

Ekomúzeum "Chodníkom pašerákov"

1. Historické súvislosti vytvorenia ekomúzea „Chodníkom pašerákov“

Názov tohto ekomúzea vychádza z dávnej histórie, keď sa v tomto kúte Slovenska uprostred lesov, pašoval cez hranice do Poľska a z Poľska rôzny tovar, dobytok, kone,…
Strediskom ekomúzea bude obec Osadné, vzdialená od okresného mesta Snina severne 20 km, ktorá je prakticky najbližšie k poľskej hranici a leží priamo na „pašeráckej“ trase.

2. Zemepisná poloha

Poloha ekomúzea „Chodníkom pašerákov“ v rámci Slovenska

3. Všeobecná charakteristika oblasti

Plánované ekomúzeum sa nachádza v severnej časti Zemplína, kde sa prelínajú geomorfologické celky – Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Bukovské vrchy a Beskydské predhorie, ktoré patria do Vonkajších Východných Karpát.

4. História

Z historického hľadiska bol horný Zemplín od 13. storočia do roku 1848 súčasťou Zemplínskej stolice, do roku 1922 Zemplínskej župy, v rokoch 1938 až 1945 Šarišsko-zemplínskej župy a v rokoch 1949 až 1960 Prešovského kraja. Teraz sú okresy Horného Zemplína súčasťou Prešovského kraja, kde je aj územie plánovaného ekomúzea.

5. Geologická stavba

Na geologickej stavbe tohto územia sa najväčšmi podieľajú flyšové paleogénne a kriedové súvrstvia pieskovcov ílovcov, slieňovcov a zlepencov. Reliéf nesie typické znaky flyšových pohorí. Na miestach s odolnejšími pieskovcami vyčnievajú chrbty tam, kde sú menej odolné ílovce a slieňovce sú vodou vyhĺbené dlhé erózne brázdy. Daná oblasť je zaujímavá z hľadiska výskytu niektorých surovín. História hľadania nafty na území Slovenska sa začala v druhej polovici 19. stor. vrtnými prácami pri Mikovej, Čertižnom, Pčolinnom, Pichnom, Vyšnom Komárniku a inde. Hĺbkový vrt pri Vyšnom Komárniku dosiahol 840 m a zistili sa v ňom dva naftové obzory. Pri Mikovej bolo vyhĺbených 17 vrtov o hĺbke 50 – 280 m. Ako veľmi nádejné z hľadiska výskytu nafty boli vymedzené oblasti pri Novej Sedlici a Hostoviciach /ktoré sú súčasťou plánovaného ekomúzea/.

6. Hlavné prírodné zaujímavosti

Územie plánovaného ekomúzea patrí na severovýchodnej strane od Osadného do Národného parku Poloniny a na severozápadnej strane od Osadného do

Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty. Jedná sa prakticky o hlavný hrebeň Karpát, ktorý je prirodzenou prírodnou hranicou medzi Slovenskom a Poľskom.

Národný park Poloniny bol vyhlásený od 1.10.1997 na výmere 29 805 ha. Jeho územie je súčasťou jedinej trilaterálnej biosférickej rezervácie na svete – Medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty, vyhlásenej v roku 1993. Tvoria ju tieto územia: 1.zo Slovenska – Národný park Poloniny, 2.z Poľska – Bieszczadski park narodowy, Cisniansko Wetlinsky park Krajobrazowy, Park Krajobrazowy Doliny Sanu, Nadsjanski park Krajobrazowy, 3.z Ukrajiny – Užanskij nacionaľnij prirodnij park. V roku 1999 bol Národného parku Poloniny udelený Diplom Rady Európy. Jeho najvyšším vrchom je Kremenec (1210 m. n. m.), ktorý je zároveň miestom stretu slovensko – poľsko – ukrajinskej hranice /trojcíp/.

Na území tohto národného parku je najvyššia koncentrácia prírodných lesov (pralesov) na Slovensku. Na ich ochranu bolo doteraz v národnom parku vyhlásených 6 národných prírodných rezervácií a 13 prírodných rezervácií. Najväčším a najznámejším je prales v Národnej prírodnej rezervácií Stužica.

Je tu 1 200 druhov vyšších rastlín, 342 druhov machorastov 210 druhov lišajníkov a 1 207 druhov húb. Mimoriadne bohatá je i fauna. Doteraz tu zistili 4 333 druhov bezstavovcov 293 druhov stavovcov – 1 druh mihule, 19 druhov rýb, 13 druhov obojživelníkov 198 druhov vtákov a 55 druhov cicavcov. Trvalo tu žijú všetky druhy mäsožravcov Na tomto území je šesť národných prírodných rezervácii (NPR): Stužica, Jarabá skala, Rožok, Pľaša, Havešová, Stinská a štyri prírodné rezervácie (PR):Uličská, Ostrá, Borsučiny, Šípková a Udava /ta je priamo na konci doliny nad obcou Osadné,kde je plánované ekomúzeum/. Územie je od februára 1993 základom Biosférickej rezervácie (BR) Východné Karpaty ktorú UNESCO zriadilo pre plnenie programu Človek a biosféra na rozlohe 40 601 ha. Spolu so zriadenými biosférickými rezerváciami v priľahlých chránených územiach Poľska a Ukrajiny tvorí Medzinárodnú biosférickú rezerváciu Východné Karpaty na rozlohe 165 000 ha.

Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty bola vyhlásená dňa 1.9. 1977 v pôvodnej rozlohe 96810 ha, z toho chránené pásmo tvorilo 30 910 ha, výmera vlastnej CHKO bola 66 810 ha. V roku 1997 bol vládou SR vyhlásený vo východnej časti chránenej krajinnej oblasti NP Poloniny Terajšia CHKO Východné Karpaty má výmeru vlastného územia 26 032 ha, ochranné pásmo bolo zrušené. Územie CHKO kopíruje hranice s Poľskom, tiahne sa od juhovýchodu na severozápad v oblasti Nízkych Beskýd s orografickými celkami Laborecká vrchovina a Beskydské predhorie a od hranice NP Poloniny v katastrálnom území Osadné v okrese Snina až po katastrálne územie Šarbov v okrese Svidník. Je to celok, v ktorom sa prelína hranica západokarpatskej a východokarpatskej flóry s výskytom vzácnych a ohrozených druhov napr.: mliečnik Sojákov, kostihoj srdcovitý, iskerník karpatský, skopólia kránska, telekia ozdobná a iné.

Charakteristické sú pasienkové spoločenstvá s vresom obyčajným na chudobnejších kyslých stanovištiach. V oblasti Dukly je zaznamenaný výskyt brezy previsnutej. Z drevín prevládajú bukové a jedľové lesy v nižších polohách dubohrabiny a jelšové lužné lesy Faunu zastupuje vydra riečna, vlk, rys, medveď, hojné je zastúpenie jelenej, srnčej a diviačej zveri. Občas z poľskej strany migruje zubor a los. Čo sa týka druhovej pestrosti a početnosti, najširšie je zastúpená trieda vtákov napr.: bocian čierny, sova dlhochvostá, ďateľ čierny, orol krikľavý. Z triedy obojživelníkov: salamandra škvrnitá, mloky Z plazov: slepúch lámavý, jašterica živorodá. Najbežnejší zástupcovia bezstavovcov sú fúzač alpský a bystrušky. Na území CHKO sa nachádzajú dve NPR: Palotská jedlina a Komárnická jedlina a sedem PR: Dranec, Čertižnianske lúky, Hostovické lúky, Beskyd, Miroľská slatina, Haburské rašelinisko a Pod Demjatou.

Táto chránená krajinná oblasť s celkovou výmerou 25 307 ha zaberá v sninskom regióne len 1 646 ha. Z východnej časti nadväzuje pozdĺž slovensko-poľskej hranice na NP Poloniny. Najcennejšou časťou CHKO je prírodná rezervácia Hostovické lúky

Hostovické lúky

Prírodná rezervácia Hostovické lúky – predmetom ochrany sú zriedkavé vlhkomilné lúčne slatinné spoločenstvá v poľnohospodárskej krajine Nízkych Beskýd. Výskytujú sa tu aj chránené a ohrozené druhy rastlín a živočíchov. Lokalita je známa najmasovejším výskytom kosatca sibírskeho (Iris sibirica) na Slovensku. Nachádza sa vedľa cesty na pravej strane v smere od Hostovíc do Nižnej Jablonky na jej rovnom 700 m úseku.

Prírodná rezervácia Udava – účelom vyhlásenia je zabezpečenie ochrany prirodzených procesov a neobmedzeného vývoja rastlinných a živočíšnych spoločenstiev a lesných porastov bukového a jedľovo-bukového lesného vegetačného stupňa, nachádzajúcich sa na území Bukovských vrchov.

Prírodná rezervácia Udava, ktorá bola zriadená v roku 1982 na rozlohe 52,09 ha, sa nachádza v pramennej oblasti rieky Udava v Národnom parku Poloniny (Bukovské vrchy, Prešovský kraj, okres Snina, katastrálne územie obce Osadné a Hostovice). Tvorí jednu z najcennejších častí Národného parku (NP) Poloniny a zároveň jednu z najzachovalejších oblastí na Slovensku. Jedľovo-bukové lesy svojou zachovalosťou, rozmanitými prírodnými podmienkami a výskytom pôvodných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev predstavujú prírodný klenot európskeho významu. Je tu posledný väčší výskyt jedle mimo rezervácií na území NP Poloniny. V území sa vyskytujú medvede, vlci, rysy, všetky druhy ďatľov, bocian čierny, orol krikľavý či sova dlhochvostá.

7. Iné zaujímavosti z flóry a fauny

V Zemplíne sa stretávajú rozličné botanické oblasti: panónska, východokarpatská a západokarpatská. Južná časť Zemplína, ktorá patrí do panónskej botanickej oblasti, je takmer úplne odlesnená a premenená na kultúrnu step s vinohradmi, ovocnými sadmi, ornou pôdou a lúkami. Zvyšky chráneného lužného lesa sú na nivách Latorice, Uhu a Bodrogu. Nižšie časti pohorí zaberajú najmä dubové lesy, vo vyšších častiach Slanských vrchov prevládajú bučiny. Z drevín sa tu vyskytujú vŕby, jelše, topole, brezy a jasene. Zo vzácnych rastlinných druhov tu registrujeme leknovec štitnatý, žerušnicu málokvetú, truskavec obyčajný, korunku strakatú, jesienku obyčajnú, bleduľu jarnú. Na slaniskách rastie palina prímorská, astra soľomilná, skorocel prímorský a ďalšie halofytné druhy. Na svahoch Vihorlatských vrchov sa stretávajú panónske, východokarpatské a západokarpatské druhy. Na južnom úpätí Vihorlatských vrchov sa nachádzajú porasty teplomilných dúbrav, ktoré vo vyšších polohách a zväčša aj v Beskydskom predhorí nahrádzajú bukové lesy. Tie vo Vihorlate aj prevládajú. V nadmorskej výške nad 700 m sa miestami vyskytuje jedľa biela, smrek a borovica. Vo Vihorlatských vrchoch nájdeme i viaceré vzácne a chránené rastliny. Sú to: kýchavica biela, kostihoj srdcovitý, prilbica jedovatá drsnoplodá, skopólia kránska, kostrava ovčia vihorlatská,

tavoľník prostredný, rozchodník ročný, bleduľa jarná, krivec tulcový. Severná časť Zemplína patrí do východokarpatskej botanickej oblasti. Doliny a erózne brázdy Bukovských vrchov, Laboreckej a Ondavskej vrchoviny sú zväčša bez lesnej pokrývky. V najnižších polohách vrchov je dubový les, v celej oblasti však prevláda buk. Miestami je primiešaná jedľa a borovica. V NPR Stužica jedle dosahujú vek až 300 rokov a výšku 48 m, buky 185 rokov a výšku 38 m. Lesy sú známe bohatým výskytom húb. Medzi vzácne druhy rastlín patría: iskerník karpatský, zvonček jedľový, perovník pštrosí, horec luskáčovitý, poniklec obyčajný, scila dvojlistá východná. Časť Laboreckej vrchoviny a Bukovských vrchov patrí do siete biosférických rezervácii v rámci UNESCO.

Fauna Zemplína je tiež veľmi pestrá. Živočíchy patría tak medzi zástupcov spoločenstiev listnatého a ihličnatého lesa, ako i polí, lúk, vodných tokov, vodných plôch a ich brehov. Bežne sa tu vyskytuje zajac poľný, bažant poľovný, srnec lesný, jeleň lesný, diviak lesný. Zo vzácnych a chránených druhov tu žije rys ostrovid, vlk dravý, mačka divá, medveď hnedý, zubor hôrny, výr skalný,

sova dlhochvostá, orol krikľavý, kuna lesná a skalná, haja červená, vydra riečna, jazvec lesný, krkavec čierny, korytnačka močiarna, z vodného vtáctva: hus divá, kačica divá, bocian biely, bocian čierny, rybár bahenný, sliepočka zelenooká, čajka smejivá, volavka popolavá, z motýľov: jasoň červenooký, rôzne druhy babôčok a perleťovcov. Dá sa tu nájsť aj najväčší motýľ žijúci na území Slovenska okáň hruškový. Drobný motýlik Vespina slovaciella je pozoruhodný hlavne tým, že je doposiaľ známy len z územia Zemplína. V NPR Kašvár v okrese Trebišov sa odhaduje približne 1500 motýlích druhov. Z hmyzu sú vzácne druhy ako: fúzač alpský, modlivka zelená, bystruška lesklá a ploská, koník stepný. Z plazov je to mlok karpatský, salamandra škvrnitá, jašterica živorodá, vretenica obyčajná, užovka stromová. Z rýb tu nachádzame sumce, šťuky, zubáče, pstruhy, kapre, bolene, pleskáče a iné. Chránené sú mihule a hrúzy.

8. Zoznam vybraných zaujímavostí, prírodných hodnôt a zariadení, dôležitých pre navrhnuté ekomúzem – po trase ekomúzea

Osadné je obec v okrese Snina na východe Slovenska. Obec sa rozkladá na brehoch riečky Udava v nadmorskej výške 385 m južne od Národného parku Poloniny a CHKO Východné Karpaty. Obec sa spomína od r. 1543 pod pôvodným názvom Filerová Voľa. V roku 1612 bola známa pod názvom Telepovce a od r. 1948 pod súčasným názvom. Pôvodne patrila humenskému panstvu, neskôr ďalším rodinám. Žije tu 192 obyvateľov (2006). V obci sa nachádza niekoľko chalúp napospol neprekračujúcich vekom sto rokov. Súčasným starostom obce je Ladislav Mikuláško.

Obcou prechádza asfaltová cesta tretej triedy č. 559019 pokračujúca smerom na juh do dediny Hostovice. V smere na sever je potom ukončená zákazom vjazdu na hranici CHKO Východné Karpaty. Je preto orientovaná v smere sever – juh. Do obce premáva pravidelná autobusová linka z okresného mesta Snina. Na severe obce sa na pravom brehu nachádza ústav pre postihnutých a ďalej niekoľko tradičných chalúp. Na ľavom brehu sú zo severu gréckokatolícky klasicistický kostol z roku 1792 obklopený voľne prístupným cintorínom a o niekoľko desiatok metrov nižšie pravoslávny kostol vo staroruskom štýle z roku 1930. V krypte kostola potom ostatky 1025 ruských vojakov, padlých v prvej svetovej vojny.

Slovenský režisér Marko Škop nakrútil o obci dokumentárny film Osadné, ktorý na filmovom festivale v Karlových Varoch získal cenu za najlepší dokumentárny film nad 30 minút. Film je príbehom starostu Ladislava Mikuláška, pravoslávneho kňaza Petra Soroku a rusínskeho aktivistu a humoristu Fedora Vica. Všetci traja veria, že drobnú obec na konci Slovenska ešte možno zachrániť, obnovujú v nej turistický ruch a ak na to nestačia sami, hľadajú pomoc v Bruseli.

Vybrané zaujímavosti a zariadenia, dôležité pre plánované ekomúzem „Chodníkom pašerákov“ sú usporiadané v slede po trase od Osadného cez Vyšnú Jablonku, Nižnú Jablonku a Hostovice späť do Osadného.

  • 1. Ruiny starej bývalej píly a parovne v Osadnom

Získanie archívnych záberov z obdobia funkčnosti píly potrvá ešte hodnú chvíľu, pretože údajov je málo, resp. podniky zanikli. Objekt je momentálne v ruinách a vlastnia ho Štátne lesy, ktoré tam mali zriadenú koniareň pre kone, ktoré ešte za socializmu pracovali na približovaní dreva v okolitých lesoch.

  • 2. Pravoslávny kostol Voznesenija Hospodinovho v Osadnom s ikonostasom a so správcom Vdp. Sorokom Petrom
  • 3. Krypta pod chrámom v Osadnom. Pod pravoslávnym chrámom Voznesenija Hospodinovho v Osadnom sa nachádza krypta, v ktorej sú uložené kosti ruských vojakov z prvej svetovej vojny. Je vidieť’, že pri stavbe chrámu mali veriaci v Osadnom naozaj hlbokú úctu k hrdinom. ktorí dedinu zachránili pred okupáciou. Ale ako roky plynuli, na kryptu sa začalo zabúdať’. Krypta sa nachádzala pod chrámom a hrob bol zabetónovaný. Z miestnosti sa urobil sklad nepotrebných vecí. Po niekoľkých desaťročiach odkladania nepotrebnosti sa tu našlo naozaj všeličo.

Krypta v Osadnom

Za služby otca Mikuláša Petrovku o kryptu začali mat’ záujem rôzni turisti a ochranárske organizácie. V spolupráci s jednou takou organizáciou sa otcovi Petrov-
kovi podarilo kryptu vypratať’ a vyčistiť’. Turisti mohli nahliadnuť’ dnu a uvidieť’, čo sa v krypte nachádza. Otcovi Petrovkovi sa podarilo získať’ aj nejaké financie, za ktoré boli zakúpené pancierové dvere, ktoré však neboli veľmi šťastným riešením, pretože krypta potrebuje vetranie. Keď’ bol ustanovený za správcu tohto chrámu následník otca Petrovku otec Soroka uvidel, v akom katastrofálnom stave je krypta. Napriek tomu, že už bola vyčistená, hneď’ začal rozmýšľať’, ako by sa dala ďalej opraviť’. Začal písať’ na rôzne inštitúcie, ktoré sa buď’ neozvali, alebo napísali odmietavú odpoveď’.

Otec Soroka, po dlhom uvažovaní napísal aj na Vel’vyslanectvo Ruskej federácie do Bratislavy, z ktorého po krátkom čase prišla súhlasná odpoveď’. V januári 2003 navštívil Osadné a kryptu prvý tajomník Ruského Vel’vyslanectva Oleg Semenov, ktorý prisľúbil v priebehu niekol’kých rokov ochotu ruského vel’vyslanectva financovať’ opravu krypty. V tom istom roku sa v spolupráci s firmou Lenik a dvoch zamestnancov (ktorí pracovali v rámci verejnoprospešných prác, otec Soroka pustil do opravy krypty. Do konca roka 2003 sa im spolu podarilo opravit’ prakticky celý interiér krypty ako izoláciu a opravu podlahy, opravu stien a stropu, zavedenie elektrického vedenia a iné drobné opravy. Po vykonaní najpotrebnejších prác boli zo strany Ruského veľvyslanectva preplatene faktúry vo výške vyše 274 000 Sk. V roku 2004 sa v práci pokračovalo vybudovaním prístrešku na vhodný vstup do krypty a taktiež sa vykonalo odvodnenie okolo chrámu.

Pred kryptou bol postavený kríž, ktorý prišiel 5. septembra 2004 posvätiť’ blaženejší metropolita Nikolaj. Na posviacke sa zúčastnili aj hostia z Ruského vel’vyslanectva. Rekonštrukčné práce na krypte boli ukončené v roku 2005.

Dňa 17. júla 2005 bola krypta za účasti zástupcov kancelárie prezidenta SR, zástupcov NR SR, zástupcov ministerstva kultúry SR a ďalších hostí slávnostne posvätená. Na posviacke sa zúčastnili aj zástupcovia Ruského vel’vyslanectva. Kryptu posvätil preosv. Ján, biskup michalovský.

Momentálne je krypta sprístupnená širokej verejnosti počas celého roka.

  • 4. Krčma „U pašeráka Borisa“ je jediné všestranné zariadenie v obci. Okrem rozličného tovaru sa tu dá posedieť pri káve, aj pivku.
  • 5. Pamätník sovietskym vojakom – partizánskej brigáde – uprostred obce
  • 6. Infopanely s mapami na malom „námestí“ uprostred obce podávajú návštevníkom základné informácie o zaujímavostiach v obci a jej okolí.
  • 7. Pôvodný dom v Osadnom s majiteľom p.Fesičom Andrejom. Ten vie pútavo rozprávať o histórii obce a celkovo o živote v minulosti. Keďže v obci vyrastal od mala, pamätá si, ako ešte fungovala píla, kde boli aké staré budovy, colnica – strážnica, úzkorozchodná železnička,…

Pôvodný dom v Osadnom

  • 8. Gréckokatolícky klasicistický kostol v Osadnom

Ikonostas

  • 9. Turistická ubytovňa „Borovka“ je to zatiaľ jediné ubytovanie pre turistov v oblasti tohto plánovaného ekomúzea. Rekonštruovaná pôvodná budova má kapacitu 10 osôb a na lúke na záhrade za domom je možnosť postaviť vlastné stany /plocha cca 10 x 20 m/. Majiteľka,p. Ocetníková Monika /na snímku dole/, vie podľa požiadaviek ubytovaných zabezpečiť stravovanie a pripravuje aj miestne špeciality.

Turistická ubytovňa Borovka, Osadné

  • 10. Výskyt vzácnej bahničky kranskej /Eleocharis carniolica W.D.J.Koch/ pri turistickom chodníku žltej značky, ktorý spája obec Osadné so zástavkou úzkorozchodnej železničky v Balnici, hneď za hranicou Slovenska na Poľskej strane.

Čeľaď: Cyperaceae Juss. – šáchorovité, syn.: Scirpus carniolicus (W. D. J. Koch) Neilr. Táto sa vyskytuje Celkové rozšírenie: Bahnička kranská sa v Európe vyskytuje iba v južnej, strednej a východnej časti kontinentu. Západná hranica vedie Talianskom (Pádska nížina, Sicília), Rakúskom a Slovenskom. Ďalej sa vyskytuje v Maďarsku, štátoch bývalej Juhoslávie, Rumunsku a Bulharsku. Smerom na východ v Bielorusku, Moldavsku a na Ukrajine. V ČR sa nevyskytuje. Na Slovensku vzácne, udávaná je z okolia Lučenca, Prešova a z Vihorlatu. Z týchto oblastí v súčasnosti nie sú údaje. S istotu sa vyskytuje na viacerých lokalitách v Bukovských vrchoch. Udávaná je tiež z Východoslovenskej nížiny.

Ekológia: Bahnička kranská sa vyskytuje v močiaroch, na prameniskách a brehoch riek, na periodicky zaplavovaných miestach. Výskyty sú zaznamenávané aj na sekundárnych stanovištiach, ako sú lesné cesty a sklady. Na takýchto miestach býva výskyt iba dočasný a po zapojení sa vegetačného krytu druhu ustupuje. Vyžaduje voľné, výživné, neutrálne, bahnité pôdy od nížin do pahorkatín (podhorského stupňa).
Opis: Trváca, husto trsnatá rastlina vysoká 10–20 cm. Podzemok je bez výbežkov, byle nitkovito tenké, do 1 mm v priemere, jemne ryhované, pošvy bledohnedé, najvyššie hore veľmi šikmo uťaté, končisté. Klásky mnohokveté, so 7–30 kvetmi, dlhé 3–15 mm, podlhovasto vajcovité, bledohnedé, často viviparné, dolná pleva bez kvetu, dlhá ako 1/4 kláska, objímavá, 6–7 okvetných štetiniek je dlhších ako nažka, tyčinky 2(–3), blizny 2. Plod je 1–1,5 mm dlhá, obrátene vajcovitá, sploštená, ostro hranatá, bledohnedá, lesklá nažka, ktorá je na báze zúžená do dlhého krčka. Stylopódium je kužeľovité, končisté, zreteľne oddelené od nažky. Kvitne v júli až auguste.

Ohrozenie a ochrana: Súčasný výskyt bahničky kranskej na Slovensku nie je presne známy, vzhľadom ku skutočnosti, že dokáže osídliť zraňované plochy (lesné sklady, cesty) sa dokáže v krajine udržať. Lokality môže ohrozovať predovšetkým zmena vodného režimu a zmena využívania, prípadne zalesňovanie a podobne. Na Slovensku je v Červenom zozname zaradená medzi ohrozené druhy /EN/ je aj zákonom chránená, je zaradená aj do Bernskej konvencie a CORINE Biotopes and the Habitats Directive. Zákonom chránená i v Poľsku, Maďarsku a Rumunsku.

  • 11. Balnica – stanica úzkorozchodnej železnice je hneď pod hrebeňom na poľskej strane /50 m od hranice/. Bieščadská úzkokoľajka bola postavená v r. 1895. Odtiaľ sa ním dá presunúť po poľskej strane do Cisny, ktorá je strediskom turistiky v tejto časti Bieščad. U nás na Slovensku je menej známa. Z obce Osadné trvá cesta peši po žltej turistickej značke na Balnicu asi 1,5 hodiny.

Balnica

Trochu z histórie úzkokoľajky: Prvý úsek trate vedúci z Noweho Lupkowa do Cisny – Majdanu dlhý 25,16 km bol uvedený do prevádzky 22.1.1898. Hlavným poslaním železnice bol zvoz dreva a preprava tovaru. Na železnici bola aj osobná doprava. Práce na stavbe železnice začali už v r. 1890. Vybudovaním trate bol poverený Ing. Albín Zazuli z Jaroslawia. Investorom bol spolok rakúskych podnikateľov a značný podiel mal aj mestský úrad v Ľwowe. Jedným z hlavných iniciátorov budovania úzkokoľajky bol doktor filozofie a náuky o poľnohospodárstve Herman Jan barón Tschecz de Lindewald, rakúsky starosta Przemyslu. Veľký problém spôsobil pred začiatkom stavby trate výkup pozemkov, lebo bolo veľa malých vlastníkov. Stavba sa borila s náročným terénom. Prvým prevádzkovateľom bolo Riaditeľstvo c.k. železníc v Ľwowe (Dyrekcia c.k. koleiwe Lwowe) s miestnou správou v Lupkowe.

V roku 1904 bolo uvedené do prevádzky predĺženie trate z Majdanu cez Szpickiery do Kalnice o dĺžke 12 km. V rokoch 1908 – 1909 postavili 5,5 km úsek zo Szpickiery na pílu v Beskidzie. Trasa z Majdanu do Kalnice a Beskidu bola veľmi bohatá na oblúky.

V rokoch 1898 -1918 bola vybudovaná odbočka železnice z Majdanu do Roztok Górnych, kde bola tiež píla. Trasa bola dlhá 5 km, mala dočasný charakter, bola postavená vedľa cesty a v roku 1929 bola zrušená.

V roku 1918 po vzniku Československa sa krátky úsek trate 1,2 km (Balnica – Solinka) ocitol na Československej strane. Až po zmene hraníc v roku 1938 bola celá úzkokoľajka na Poľskom území.

V roku 1923 bola vybudovaná úzkoroschodná železničná trať v údolí rieky Oslawy vedúca z Rzepedzi (bola tam píla a hlavná trať Medzilaborce – Lupkow – Rzepedz – Sanok- …) do Mikowa “Gornego”. Trať mala dĺžku 12 km a odbočky v Prelukách pozdĺž potoka Kolodiazny (1,7 km) a v Duszatyne. Pôvodný rozchod úzkokoľajky bol 760 mm. Počas 2. svetovej vojny bola Bieszczadzká úzkokoľajka prebudovaná na rozchod 750 mm.

Po vojne sa pokračovalo vo výstavbe úzkokoľajky . V rokoch 1957 – 64 sa postavila nová trať z Majdanu cez Cisnu, Kalnicu , Wetline do Moczarnego. V úseku Majdan – Kalnica bola vybudovaná úplne nová trasa, ako pôvodná trasa z Majdanu do Kalnice cez Szpickiery. Pôvodná trasa sa prestala používať pred vojnou.

Úzkokoľajka z Rzepedzu do Mikowa bola predĺžená do Smolníka, kde sa napájala sa na trať Nowý Ľupkow – Cisna.
V 60. a 70. rokoch 20. storočia po vybudovaní asfaltových ciest začala úzkokoľajka upadať. V 90. rokoch sa začali likvidovať niektoré traťové úseky (napr. Wetlina – Moczarne).
Úzkokoľajka disponovala najprv 3 parnými lokomotívami C1 (K.K.St.B.: U17-U19), 2 osobnými vozňami, 2 batožinovými vozňami, 4 uzavretými vozňami a 46 oplenovanými vozňami. V lokomotívach sa spaľovalo odpadové bukové drevo.

V 20. rokoch 20. storočia bolo pri úzkoroschodných tratiach Rzeped – Mikow, Nowy Lupkow – Majdan – Cisna – Kalnica i Beskid 12 píl.
Po 2. svetovej vojne ostala iba jedna parná lokomotíva a 40 vagónov. Trať bola poškodená.
V 70. rokoch 20. storočia nahradili parné lokomotívy motorové lokomotívy rumunskej výroby Lyd2.
V roku 1990 mala úzkokoľajka 6 motorových lokomotív, 8 osobných vozňov, 140 plošinových vozňov a 200 oplenovaných vozňov.

Dnes už úzkokoľajka nepreváža drevo
Má iba sezónnu turistickú prevádzku od 1.5. do 30.9.

Zanechať komentár




Karpatské centrum zelenej turistiky

  • Snina
    Študentská 1446/9,
    069 01 Snina, Slovensko
    tel.: +421 917 425 648
    info@gotocarpathia.sk
  • Usztrzyki Dolne
    ul. Rynek 14,
    38-700 Ustrzyki Dolne, Polska
    tel.: +48 13 469 72 97
    tel./fax: +48 13 469 62 90
    biuro@fundacja.bieszczady.pl